Fejtón

Povinný benefit

Prehrabával som sa ponukou DSL internetu nášho najväčšieho poskytovateľa a narazil som tam na zaujímavú položku. Musím si k tomu, čo potrebujem (pripojenie k internetu) povinne objednať aj to čo nepotrebujem (bezpečnostný balíček), ktorý mám na prvých pár mesiacov zdarma, potom sa zaň však platí. Ale netreba zúfať – kedykoľvek v čase používania si ho môžem odhlásiť (ale nesmiem zabudnúť). A k tomu samozrejme metóda malých písmenok. Najviac sa mi však páčil názov, ktorý vymysleli – povinný benefit.

Pečenie chleba*

Nech robím, čo robím, niekedy sa mi veci daria podobne ako postavičkám Pat a Mat zo seriálu A je to. Určite má na tom podiel aj moja nešikovnosť, ale neverím, že som na vine len ja sám. Podozrievam hlavne pána Murphyho, že má niečo proti mne a vybral si ma za testera svojich zákonov. A bude v tom mať prsty aj ten strýčko Náhoda. Skrátka – sme v tom určite celý kolektív, ale ako to už býva, zlízne si to jednotlivec. V tomto prípade ja.

Novoročné predsavzatia *

Aj keď sa zdá, že náš život plynie kontinuálne, nie je to celkom pravda. Viac nám vyhovuje postup zvaný „prískokmi vpred“. Využívame každú vhodnú príležitosť na to, aby sme si mohli naordinovať nejaký štart či cieľ. Hodí sa akýkoľvek uzlík či uzol na lane, po ktorom sa šplháme z minulosti do budúcnosti.

Príručka plagiautora

Všetky príručky písania pre autorov sú písané pre autorov. To vyvoláva zdanie, že byť autorom je jediný správny spôsob zúžitkovania tvorivého pretlaku. Že je to niečo výnimočné, závideniahodné, povznášajúce, lukratívne či sexepílové. V duchu tohto zdania potom vzniká zbytočne polarizovaná situácia. Kto autorom byť dokáže, žne ovocie svojich schopností. Kto nedokáže, skúsi čaro plagiátorstva, načiera do bezodnej studnice cudzích výtvorov a dovtedy chodí s krčahom po vodu, kým mu niekto nerozbije hubu.

Všetko má svoj dôvod

Prvú vec, ktorú som si pri balení na tohtoročnú Zahradu nachystal, bol sklenený krígeľ na pivo. Už som mal dosť umelohmotných pohárov, správny návštevník festivalu musí mať vlastný sklenený krígeľ. Postupne som pozvlákal ďalšie veci, nahádzal do ruksaku, poťažkal ho a prehlásil, že niečo musí ísť von. Po urputnom duševnom boji som obetoval práve krígeľ a ušetril tak pol kila.

Inakosti

Ako malý chlapec som mal kamarátku, ktorá si ucvrkávala. Chodili sme sa spolu hrávať von a od jej dedka som bol dostatočne a viacnásobne poučený, že ju nesmiem veľmi rozosmiať. Akonáhle sme na to pozabudli a rozrehotali sa, musela sa na chvíľku pobrať domov. Aj ma to zaujímalo, prečo. Bolo to pre mňa možno prvé stretnutie s inakosťou.

Čarovné slovíčka

Mladík sa na zastávke električky pýta babičky: "Teta, koľko je hodín?"
Babička sa pousmeje a hovorí mu: "Chlapče, a nezabudol si na čarovné slovíčko?"
Mladík sa hlboko zamyslí a povie: "Abrakadabra".
Tento metodický vtip dokazuje, že niektoré slová majú čarovnú moc. Ja by som tu chcel rehabilitovať jednu skupinu takýchto slovíčok - vulgarizmy.

Mobil s ochranou

Kamarátka sa ma spýtala, kde mám mobil. Tak som zalovil v svojej ľadvinke, ktorú nosím na pupku. Preto by sa mala volať pupinka. Ale ja ju vlastne už dlhé roky volám buzinka, lebo kedysi dávno, keď som ju začal nosiť, takú nosili iba pupuši vo vtipoch, ktoré sme si o nich rozprávali. Takže by sa mala vlastne volať pupušinka, do kelu.

Duševné G-body *

Môj obľúbený behaviorista Desmond Morris na staré kolená prehĺbil svoj výskum a objavil ďalšie tri G-body, čím ich počet zatiaľ rozšíril na (možno nie konečné) štyri. Hneď sa zdvihla vlna nasledovateľov a komentátorov. V plamenných diskusiách sa sporia o to, koľko ich vlastne je, ako ich nájsť, poprípade čo už len taký starý dedo o tom môže vedieť.

O denníkoch *

Denníky sú po povinných slohoch asi najčastejším ľudským literárnym prejavom. Volajú sa tak preto, lebo sa do nich zapisujú každý deň zážitky. Ďalšou možnosťou je, že sa tam zapisuje to, čo robíme cez deň. Ale častejšie do nich zapisujeme to, čo robíme v noci. Takže by sa mali vlastne volať nočníky. Ale to by sa bilo s pomenovaním nádob, ktoré sa používajú na iné činnosti. Tie by sa síce dali premenovať, alebo volať iba svojím šerbloidným synonymom, ale tento spôsob riešenia tohto lingvistického problému nepokladám za pravdepodobný. Radšej zostaňme pri tom, že budeme naďalej používať toto nepresné, zmätočné ale známe slovo.

Maskovacie manévre *

Nikto nie je dokonalý. Stará známa vec. Ale aj keď nie sme, aspoň sa snažíme svoje nedostatky zamaskovať. Chudobu ducha napríklad tým, že sa obklopujeme bohatstvom tela. Bezvýznamnosť tým, že sa chválime významnými známymi. Nízky vek tým, že skúšky z nerestí skladáme v predtermíne. Vyšší vek tým, že si hľadáme mladších partnerov.

Verejné intímnosti*

Sme radi, keď sa môžeme so svojimi drobnými intímnosťami zašiť. Ale niekedy to nejde. Sprievodné činnosti často robia z veci intímnej vec verejnú a záleží len od mentality, či sa ju snažíme zamaskovať, zaonačiť alebo vystaviť na obdiv.

O mentorstve

Počas mojich junošských liet ma vytáčalo, keď ma všetci poučovali. Múdri ako bedňa gitu. Rodičia, učitelia, dospelí. Hovorí sa tomu mentorstvo a je to vlastne diagnóza. Ba priam až drobná sexuálna úchylka sadomaso kategórie, podobne ako poddžubávanie, zakazovanie kamarátov, telesné tresty, duševné tresty a domáce väzenie. Časom som zistil, že príroda je mocná, tento druh sexuality sa prebudil aj u mňa. Tak sa tomu oddávam.

Stránky

Subscribe to Fejtón