Poézia

177 Mandaláska (báseň)

To, čo nám dala mandala,
to aj láska dáva.
Dostať tak veľa od mála,
ľúbiť pre chvost páva.

Keď kreslím vzor do mandaly
nemusím byť v strese.
Každý strom, keď mu padá list
nakresliť vie jeseň

Keď sypem prach do mandaly
načo slávne meno
či som len žiak či pán Dalí
nehýbe to s cenou

306 Môj jazyk (báseň)

Môj jazyk
sa tebou plazí
ako keď utečenec
hľadá azyl

písaním óóóóó
zobudí óóóóó
v tibetskej miske
tvojich pier

rozpradie
mačku v pelechu
na stehná
stehnograficky zapíše
sto a jeden ston

lačne pridvihnuté kríže
zatiaľ prehliada
(a to ty nerada)

Je na teba zlý, že?

Veď si to raz zlíže!

180 Moja hebkoruká (báseň)

Držal som v ruke
tvoju ruku
Keď som hľadal
Koľko čiar máš na pahorku lásky
V tej sieti som sa rybaco stratil
Moja hebkoruká

Cítil som bronzový zamat
Oblej mince
ktorá si vyhladená
užíva svoju hodnotu.
Moja hebkoruká

Cítil som hodváb šatky
Pavučinovo silnej a ľahkej,
V tme priesvitnej
Moja hebkoruká.

Medzi nami voda

voda sa pení
na bielo závojí
pení sa z trápení
ktoré nik nehojí

voda sa varí
ako krv v zápästí
keď sa nič nedarí
do žíl sa nezmestí

voda sa vzpína
miesto vĺn kopytá
vina či nevina
nikto sa nepýta

Stránky

Subscribe to Poézia