Špagátiky v nás

Nikto nie je dokonalý. Dokonca ani ja nie :o). Keby som sa mal možnosť porovnať s nejakým medzinárodne uznávaným etalónom, pár odlišností by sa našlo. Ťažko povedať, či sú to negatíva alebo pozitíva.

Tu sú niektoré. Napríklad - neviem si poriadne otvoriť hubu. Vadí to najmä mojej zubárke a hlavne keď mi robí osmičky. Ešte dobre, že ten, kto nám nadeľoval zuby, počítal len v osmičkovej a nie v desiatkovej sústave. To by sa tie najzadnejšie museli zubárovať cez uši.

Okrem úsmevu mám aj jazyk malý, lebo keď vylizujem štamprlíky po vajčiaku, nedočiahnem na dno. A iným to nerobí problémy. Viem ho však skrútiť do ruličky, čo som ale zatiaľ nijak prakticky nevyužil, takže to beriem ako atavizmus.

Ani ušami kývať neviem. Niektorí vedia, takže sa to dá. Aj som sa postavil pred zrkadlo a skúšal, či predsa len... Uši sa trocha pohnú, ale nie samostatne, vždy ešte aj s niečím iným, akoby som ich mal vnútornými špagátikmi poprepájané s niekoľkými ďalšími orgánmi. Takže to sa neráta.

Niektoré spojenia v tele určite existujú, lebo aj keď kýcham, musím zatvoriť oči. Najviac to vadí pri šoférovaní, nedokážem ich nezavrieť, aj keď sa akokoľvek premáham. Potom som sekundu v tme. Podobne vraj kohút pri kikiríkaní zatvára oči. A z jedného Oldčetrhenda si pamätám, že raz ho otravoval híkajúci somár. Tak mu priviazal tehlu na chvost a chudák somár bol hotový. Len sa nadýchol a nič. Na každé iá potreboval zdvihnúť chvost. Aj niektoré ženy pri bozkávaní automaticky zatvárajú oči.

Koľko máme v sebe takýchto špagátikov?

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Re: Špagátiky v nás

Zaujmavo vypracovaná štúdia.
Chcelo by to ešte spomenúť aj spojitosť s očnoritným nervom.Keď niekoho silno kopneš do riti,tak mu slzy vyhŕknu.Naopak,keď mu pichneš do oka,tak sa z toho poserie.
Čo sa týka dosahu končekom jazyka na dno štamperlíka,Ty nedočiahneš jazykom na bod "G"? :-)