Recenzia Definitívy - Ryníková

Recenzia od Renaty Ryníkovej z listu Jarovi Beňovi aj s mojou odpoveďou.(píp - vynechané menej podstatné časti)

Po prečítaní, či skôr prednesení celej knihy DEFINITÍVA jedným dychom som našla nádherný obrázok na strane 51. Zaoberám sa tak trocha aj výtvarným umením, milujem grafiky, ale aj perokresby, techniku si v žiadnom prípade nedovoľujem súdiť, len si poviem: zaujímavé, nezaujímavé, pekné, krásne, impozantné. Strana 51 skutočne pekné. Píp. No len pár postrehov. Niektoré myšlienky sú až veľmi krásne. Je ich dosť, preto ich nebudem vypisovať. Vieš, dalo by sa vyjadriť ešte k iným formálnym stránkam ako napríklad členenie textu u básne Lásky sa rodia. Ja by som napríklad poslednú slohu členila tak, aby som dosiahla viacdruhové asociácie

...
lásky sa rodia
žijú
a nie sú
väčšinou samé
sa zo sveta znesú
asi som
...

Tiež som sa väčšinou poľakala hviezdoslavovských metafor typický genitív mn.č. alebo j.č : revolver depresií, archeológovia poézie, ruženec histórie ... ja som práve takéto metafory bežne a rada používala, až kým mi jeden v tomto obore skúsený človek povedal: "Aha, a dosť." Je to vraj strojené a neprirodzené, Ale koniec koncov, keď sa to používa primerane, je to OK. Myslím, že rozdelenie tejto knihy na dve časti je právom. Ale to len pre mňa. Druhá časť sa mi páči viac. Básne Azbestoví muži a Niečo o motýľoch sú prekrásne. Tá II. časť je tak trochu inak ladená. Tá I. je o inom, ale je tiež pekná. Báseň Ja dolu podpísaný Boh je najlepšia zo všetkých. Tak asi toľko ...


Milá Renata Kristína Ryníková z Gymnázia Jána Amosa Raymana (výcuc mojej odpovede Renate)

Istý Jaroslav Ján Beňo Kosorínsky von Legíň dovolil mne, Petrovi Noname Šrankovi prečítať si tvoj list (vraj sa nebudeš hnevať), ktorý okrem iného vo mne vzbudil prirodzenú ľudskú závisť, že On má krásnu, mladú a šikovnú penfriendku a ja nie. Závisť je nepekná vec, s tým sa musím vysporiadať sám a to najlepšie tým spôsobom, že podobný prízemný pud vzbudím aj ja v ňom. Tak som sa rozhodol napísať ti, čo ho dočasne spacifikuje, no a keby si mi ešte aj odpovedala, je po probléme. Veď hriech sa hriechom vybíja.

Ďakujem ti za pekné slová o mojej zbierke, dúfam, že zaujme čestné miesto v tvojej poeknižnici, i keď pri osobnom autogramovaní odporúčam skôr ukladať si ju na noc pod vankúš. Dokonca k nej prikladám aj návod, ktoré básne čítať v rôznych životných situáciách, napr. prvá láska, milovanie, rozchod, depresia ... Vtedy slúži ako terapeutická pomôcka.

Dúfam, že sa ešte na nejakej tej súťaži stretneme, lebo ja si strašne rád ku každej básni zahryznem aj kúsok jej tvorcu. Suchá papierová superbáseň nejakej básnickej superhviezdy má pre mňa oveľa menší význam ako šťavnaté alfa filozofovanie pri pohári, kde šuštia doškrtané á štvorky a je cítiť, že to na papieri napísané je vlastne len katalyzátor. Mám pár takých samizdatov, ktoré si vďaka tomu držia teplé miesto v mojej poličke.

Tvoje slová o svojej zbierke beriem ako nejakú súkromnú recenziu, a dovolil som si ich zaradiť aj na svoju internetovskú stránku. Ak ti to vadí, pošli zákaz, budem rešpektovať. Si správne naježená proti genitívnym prívlastkom, lebo ich nadbytok alebo neinvenčnosť je často znakom začínajúcej tvorby. Takto podobne sa v básnikovi kreše anti cit pre lacné rýmy, gramatické rýmy, sprofanované rýmy (kto dnes použije v rýme slovo láska, ten je odpísaný), pre presný rytmus. Tiež som sa kedysi snažil nespreneveriť štandardným básnickým zásadám, no potom som začal pochybovať, čo ak ma klamú. Koľko pekných vecí by neexistovalo, keby všetci písali formálne správne. A tak som začal byť v tomto tolerantný (možno aj preto, lebo píšem aj texty piesní, pri ktorých mudrlanti netnú až tak hlboko). To by sme museli Mládkovi, Nohavicovi, Petrovi Nagyovi (-mu?) ruky dolámať a myslím si, že by sme o niečo prišli. Kde je rozdiel medzi nevydareným rýmom a asonanciou? To treba len cítiť a cit je subjektívny. Prečo je taký hon na genitív, keď je to vlastne len stručná metafora alebo prirovnanie? Prečo nám to radia práve tí, ktorí občas tiež uletia alebo sú natoľko formálne zošnurovaní, až sú nezaujímaví. Pre mňa je pri čítaní cudzej básne podstatná invencia, chuť niečo povedať, a som ochotný tolerovať účelové prešľapy. Nechce sa mi byť nasilu abstraktný len preto, lebo kde sa niet čoho chytiť, niet ani čo vytknúť. Kvôli mne sa pred pár rokmi porotcovia žiarskej literárnej súťaže rozhodli zaviesť pri vyhodnocovaní novú kategóriu, lebo ma chceli oceniť ale súčasne nechceli zneuctiť takú vznešenú kategóriu ako poézie. Tak som vyhral s básňami kategóriu esej, lebo príliš vyjadrovali názor a boli príliš o niečom. Ale vraj ruži môžeš dať rôzne mená, no voňať bude stále rovnako. (to si ale fandím).

Takže ja som si vedomý všetkých výhrad k svojej tvorbe a s plným vedomím nič neškrtám, i keď by to bolo jednoduché riešenie. Už by som to nebol ja.

Subsite: 

Žánre: