Ohurovači *

V každom z nás je kúsok túžby byť obdivovaný. Sem-tam zamudrujeme, sem-tam na seba upriamime pozornosť. Väčšinou je to v norme. Osvieženie vzájomnej komunikácie. Sú však takí machri, ktorí musia byť vždy v strede spoločnosti a tam náležite vytŕčať. Nepripustia, že by sa do nejakej debaty nezapojili. Ukľudňuje ich len pohľad na zvesené gamby okolostojacich ľudí. Ja ich volám "Ohurovači".

Majú na to niekoľko metód. Stačí napríklad naučiť sa dostatočné množstvo komplikovaných vetných konštrukcií plných cudzích slov. Dostatočné na to, aby ich súkanie z rukáva vyzeralo ako prirodzený prejav. A ohurovanie môže začať. Ohurovač môže napríklad siahnuť do oblasti literatúry a povedať, že by mal jeho rurálnu poetiku a konštruktivistickú vizualizáciu emocionálych superpozícií vnímať recipient z aspektu postštrukturalizmu. Ak sa chce blysnúť skôr výtvarným zameraním, daná vetná konštrukcia sa ľahko obmení. Vtedy by jeho insitné disproporcie koedukované v diametrálnych kontrastoch fenomenologického hladiska korelovali s postmodernou interpretáciou. Nie sú márne ani hudobné modely. Stačí len tak mimochodom poznamenať niečo o modifikácii koncepcie ambientnej hudby ako akustického interiérového doplnku. Inokedy sa hodí urobiť si očko u múzy Thálie. A spomenúť tvorbu, v ktorej vibruje duch hippies komún i komunizmu, sú v nej rozpoznateľné prvky pop, op a hop alebo trop artu, minimalizmu, pansexualizmu a družstevného kolektivizmu. Gamby dolu.

Ďalej treba vedieť navodiť dojem, že Ohurovač je machrom vo všetkom. Na to je potrebné, aby dokázal rozhovor vždy zvrtnúť tak, aby vyhovoval jemu. Či už ide o film, literatúru, hudbu, divadlo alebo techniku. Princíp je rovnaký. Ak napríklad rozhovor beží o nejakej zaujímavej knižke, ktorú Ohurovač nečítal, nesmie dopustiť, aby zostal mimo hry. Musí čo najrýchlejšie získať výhodu domáceho ihriska a stiahnuť na seba pozornosť. Stačí, ak má zopár svojich tutových knižiek, ktoré buď čítal alebo vie naspamäť pár viet z ich záložiek. Je dobré, ak nie sú bežné, aby ich väčšina podrobne nepoznala. Najlepšie najaký extravagantný menej čítaný autor. Ohurovač sa potom do bežiaceho rozhovoru zapojí napríklad nasledovne: To je nič (tu si všimnime, ako týmito tromi slovami s ľahkosťou prebral loptu na svoju polovicu), ale čítali ste Chazarský slovník od Milorada Paviča? Ten je úžasne nespoznateľný a historiograficky neexistentný. Ide o cesty poznania - poznania nedefinovateľného predmetu a rekonštrukciu sotva existujúcich faktov. Potom môže použiť ďalšie výrazy zo záložky knihy alebo jej doslovu. Gamby dolu.

Najväčším predmetom obdivu sú dnes peniaze a moc. Ani tu nemôže zostať Ohurovač mimo hry. Najúčinnejšie je, ak sa prezentuje ako brandista. Ako niekto, kto uznáva iba značkové veci a vo všetkom má svoju značku, samozrejme logicky zdôvodniteľnú, veď iba tá je najsprávnejšia. Adidas je legenda. Na jej rozpoznanie netreba ani vysloviť jej názov. Stačí povedať: Značka s troma pásikmi. Ak džínsy, tak jedine Levisky. Sú to najatraktívnejšie, najpraktickejšie, najpohodlnejšie a najnonšalantnejšie nohavice. Majú výraz, úroveň, sex appeal a sú jednoduché. Vo víne Chardonnay, ročník 1996. Je extraktívne, s jemnou arómou, s korenistou príchuťou a dlhou perzistenciou vône a chuti. V jednoduchšej spoločnosti stačí Rizling. Výrazný až agresívny v chuti, pikantný, s príjemnými kyselinami. Po primeranom odležaní nadobúda fľašovú zrelosť. Všetko ostatné sú patoky. Gamby dolu.

Jedna vec je Ohurovača identifikovať, druhá nejako sa ho zbaviť. Zašliapnuť do prachu nezáujmu, nevšímavosti, vysmiať, nastaviť zrkadlo. Väčšinou nič nepomáha. Z jedného dôvodu. Ohurovač vždy najviac ohuruje sám seba. A kde začína zamilovanosť, tam končí rozum.


Poznámka ako varovanie: väčšina z týchto hovadských vetných konštrukcií je citáciou skutočných výrokov. Bacha na to.
Poznámka 2: Toto bolo hlavne o chlapoch. Ženy ohurujú iným spôsobom. O tom možno niekedy inokedy.

----
Ilustrácia: Katarína Knežníková

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Ufffff...

Ešte dobre, že si tam vložil tú poznámku ako varovanie. Inak by to vyzeralo, že si písal o sebe. Aj tak gamby dolu! A je to pravda, poznám takých ľudí. Stačí ale, ak natrafia na niekoho, kto danej téme naozaj rozumie.

Ďuro zo salaša

Katka, možno sa to podľa môjho písomného prejavu nezdá, ale ja som v spoločnosti skôr zahriaknutý. Mlčky sledujem menších i väčších ohurovačov okolo seba a sem-tam niečo utnem. Aj toť minule som sa po dlhom ibamailovaní stretol s tou, čo sme si rovnocenne mailovali a úplne ma v reči prevalcovala. Vyzeral som ako Ďuro zo salaša. Ak sa raz náhodou niekedy stretneme, buď ku mne milosrdná a dovoľ aspoň sem-tam nejaké Re: Re:.

Re: Re: Re:

Neboj sa, nie som taká ukecaná, ako v príspevku o Pištovi. Ak sa náhodou niekedy stretneme, tak nech prehovorí ten múdrejší. Ja budem počúvať.

Ja poznam ohurovacov typu : ch

Ja poznam ohurovacov typu : chlapi, hen tuto minuly tyzden som sa dal tak dolu z 8mich piv a 5 poldeci. Nakoniec som to zaklincoval vinom. Nastava cas pre dalsieho ohurovaca, ktory zmakol o nejake pivo viac a tiez poldecak. Potom je dalsi typ ohurovacov rybari, hubari...atd.
A aj tak si kefo myslim, ze tvoje hribarske ulovky su len kvalitna fotomontaz a tie v poharoch zafarbeny plast, ci co...Ale presvedcim sa az doma. Pokial mi neponuknes zo specialnej sady pre rypakov. Muchotravky zelene atd... Nuz co...o jedneho ohurovaca menej, alebo viac...

odchlastanie mzdy

Tvoje pijanské ohúrenia mi pripomenuli môj vlastný príbeh podobného typu. Počas výšky sme občas chodili ako krúžok na nočné brigády, raz sme si vybavili pivovar Stein. Čo sa týka mzdy, mali sme isté očakávania. Nastúpili sme na šichtu a keď nám povedali, že zarobíme 60 Kčs (slovom: šesťdesiatkorúnčeskoslovenských), s kamarátom J.M. sme sa dohodli, že rozdiel do očakávaní si odchlasceme. Ja som mal kontrolovať fľašky, ktoré na páse popred mňa kmitali ako sprosté, on prehadzoval prázdne bedničky. Občas sme si na diaľku štrngli rozpitou fľaškou. Keď sme sa po štyroch hodinách počas prestávky stretli v šatni, ja som mu ohurovačsky povedal: "Jaro, deväť!". On smutne priznal: "Štyri!". To bolo posledné, čo si pamätám, tma. Prebral som sa na konci šichty s hlavou na pulte linky, popred mňa kmitali ako sprosté bezprizorné fľašky. Niekde zboku som začul buchot bedničiek, a keď som tam zašiel, videl som nekoordinovaného J.M., ako bojuje so sebou a s klátiacimi sa vežami bedničiek. Keď ma zbadal, očká sa mu ohurovačsky rozšírili a reval: "Pepééé. Dvanááásť!".