Fínske fíha

Fínsko je krajina tisícich jazier. Presnejšie podľa najnovšieho satelitného sčítania sú ich státisíce. Krajina rovná, modelovaná ľadovcom. Aj keď pri cestovaní Fínskom si príde na svoje aj milovník histórie a kultúry, predsa len je to krajina stvorená hlavne pre vychutnávačov prírody. V lete pešo alebo loďkou, v zime na bežkách. Voda, lesy, mokrade, rašeliniská, na severe tundra. A veľa komárov. Našťastie dobrý domáci repelent dokáže veľkú časť z nich odradiť, takže nakoniec je to pohodička ako u nás doma po povodniach.
* * *
K Fínsku neodmysliteľne patrí sauna. Odhaduje sa, že sú ich zo dva milióny, čo je celkom slušný počet na päť miliónov saunovačov. Tie najkrajšie sú samostatne stojace chatky na brehu jazera. Ako zdroj energie sa najčastejšie používa drevo. Príjemné je, že aj keď sa vo Fínsku žije draho a väčšina vecí tam stojí dva až trikrát toľko ako u nás, saunovanie je relatívne lacné. A v kempoch býva často v cene. Asi aj preto, lebo prevádzka prírodnej sauny nepredstavuje takmer žiadne náklady. Kúri sa drevom, ktoré rastie všade okolo, ochladzovať sa chodí priamo do jazera, ktoré je zadarmo. Ako odpočiváreň dobre poslúži lavička na terase, meditatívnu hudbu z reproduktorov nahradia ambientné zvuky jazera. Oči poteší pohľad na nočné slnko kĺzajúce po vodnej hladine. Plachty netreba, každý má predsa svoj uterák. Ani obsluhu netreba. Pán domáci s hodinovým predstihom zakúri a potom sa tam môžu striedať ľudia ako chcú, sami si prikladajú. Posledný nechá dohorieť.
* * *
Aj keď je príroda Fínska zdanlivo neporušená a relatívne riedke osídlenie tomu napomáha, predsa len ju treba chrániť. Fíni majú takmer 40 národných parkov. Ale na rozdiel od iných krajín sa z nich nesnažia ľudí vyháňať, práve naopak. V parkoch im vytvárajú podmienky na to, aby do nich turisti chodili, ľahko sa tam pohybovali a mali sa kde vyspať. Práve takáto ústretovosť paradoxne prírodu chráni. Prehľadné trasy, časté táboriská a občasné útulne držia návštevníkov parku v hrsti, o to menšiu majú snahu pohybovať sa voľne. Na dobre značených chodníkoch s častými smerovníkmi sú dostatočne husto (t.j. každých pár kilometrov) rozmiestnené táboriská. Tie najjednoduchšie majú ohnisko so železným roštom, niečo na sedenie, trochu pripraveného dreva, dreváreň a latrínu. Na drevárni visí aspoň jedna píla, pri nej je klát so sekerami. Stačí dať si zastávku, z nachystaného dreva urobiť oheň, na rošt položiť klobásku alebo niečo opekateľné, oddýchnuť si a najesť sa. Pred odchodom sa patrí rovnaké množstvo dreva, aké sme spálili, napíliť a narúbať v drevárni. Nech ten niekto po nás nemusí začínať svoj oddych prácou. Zopár táborísk v parku je vybavených ešte lepšie. Majú prístrešok, pod ktorý sa dá schovať. Alebo chatu, v ktorej sú prične na spanie, stačí mať len vlastný spacák. Aj keď som tu vymenoval veľa (na slovenské pomery) zázrakov, každý Slovák, keď o tom rozprávam, zareaguje len na tie voľne pohodené píly a sekery. To u nás vraj nie je možné. Škoda. Lebo potom je ťažko možné aj to ostatné.
* * *
My, národ cestovateľský, máme radi miesta, ku ktorým vieme priradiť nejakú zaujímavosť. Zaujímavou môže byť aj rovnobežka. Na zemeguli je ich niekoľko. Rovník, obratníky, polárne kruhy a póly. Fínska sa z nich týka iba severný polárny kruh. Astronómovia majú jeho polohu presne vypočítanú a hodnotu 66 stupňov a 33 minút si aspoň chvíľku pamätá každý školák. Všade, kde tento teoretický polárny kruh pretína nejakú významnú cestu, je aspoň tabuľa, niekedy monument. Smola je, že skutočný polárny kruh, teda tá rovnobežka, kde je presne jeden deň v roku polárny deň a presne jeden deň v roku polárna noc, sa pohybuje. Od tej teoretickej sa v našej dobe môže líšiť aj o stovky metrov. Komu by sa však chcelo každý rok maľovať novú čiaru a sťahovať tabule a monumenty? My len potrebujeme mať svoj objekt, na ktorom je jasne napísané, že stojíme na severnom polárnom kruhu. Fotoaparáty cvakajú, kamery točia. Čo na tom, že skutočné miesto, kde slnko na presne jeden deň zabudne zapadnúť, je kdesi hen o tristodvadsať metrov ďalej pri tom nezaujímavom strome.
* * *
Santa Claus patrí medzi najznámejšie celebrity sveta. Má udelenú výnimku z fyzikálnych zákonov, lebo podľa vedeckých výpočtov je jeho doručovacia rýchlosť vyššia ako rýchlosť svetla, čo odporuje Einsteinovej teórii relativity. Ale má aj veľký komerčný potenciál, preto sa viaceré štáty snažia privlastniť si ho ako národného hrdinu. Sporné je hlavne miesto jeho trvalého bydliska. V hre je severný pól, Grónsko, Island alebo Škandinávia. Fíni si svojho Santu ubytovali v Laponsku na severe krajiny. Presne na polárnom kruhu, pár kilometrov od mestečka Rovaniemi, kde mu vybudovali dedinu Santa Claus Village. Býva tam celoročne, v zime v lete, veď aké by to bolo, keby ho turisti navštívili a nebol by doma. On je doma stále, aj počas roznášania darčekov, čo len potvrdzuje správnosť Santovej teórie relativity. Má tam svoju poštu aj úrad. Deti sa s ním môžu nechať odfotiť, samozrejme za peniaze. Za dosť veľa penazí. Finančné zákony sú asi prísnejšie ako tie fyzikálne, keď ich ani sám veľký Santa nedokáže obísť a santovať zadarmo.
* * *
Fínsko je krajina tísícich jazier. A tisícich fíha, ktoré vykĺznu z úst turistom. Možno aj pomenovanie krajiny, začínajúce na fí, je odvodené od toho fíha. Fíha sú koberce lišajníkov, ktoré vyzerajú ako karfiolové polia. Koberce čučoriedok, ktoré rastú tak samozrejme a všade ako u nás tráva. Fíha sú stáročné stromy s ohňovou jazvou, ktorú na nich zanechali opakované lesné požiare. Fíha sú drevené chodníky umožňujúce prechod cez mokrade a rašeliniská. Jedno fíha väčšie ako druhé. Ale pre nás Slovákov sú aj tak najväčším fínskym fíha sekery a píly, ktoré nikto neukradne.

Subsite: 

Žánre: