Absolútny rým

V kapitole o rýmoch sme si naznačili, že rým nemusí byť zvuková zhoda ani veľmi dlhá ani veľmi dokonalá. Keby sme totiž trvali na tvrdých požiadavkách, asi by sme si veľmi nezarýmovali. Rýchlo by sa nám minulo strelivo. Ale občas sa predsa len stane, že sa objaví exemplár prevyšujúci toto minimum. Ak zvyšujeme nároky, v dĺžke a hlavne v zvukovej zhode, dostávame sa k absolútnemu rýmu.

Vytvára sa zdanie, že aj tu platí ženské pravidlo "čím väčší, tým lepší", ale podobne ako v spomenutom prípade je to mýtus. Absolútne rýmy sú zaujímavým spestrením, často vyvolávajú úsmev na tvári, dokazujú slovnú hravosť a šikovnosť autora. Ale nie sú jednoznačne najlepšie. V texte príliš vytŕčajú a pútajú na seba pozornosť, čo nie je práve tou najvyššou z ambícií rýmu.

Medzi najznámejšie absolútne rýmy slovenskej literatúry patrí
skoro celú/skorocelu
alebo Žáryho asi miluje/asimiluje. Cimrman prispel svojím
Naše staré hodiny / bijí čtyři hodiny,
v ktorom dostáva absolútnosť ďalší, priam až fyzický rozmer. Za takéto kúsky si všetci menovaní vyslúžili obdiv publika, ale úprimne povedané, viac-menej preto, lebo boli dostatočne medializované. Príklady, ktoré uvediem ďalej, nám ukážu, že obdiv publika by si tu zaslúžil niekto iný.

Ale po poriadku. Kde už začíname hovoriť o absolútnom rýme? Táto hranica nie je celkom presná. Teoreticky sa dá začať už u jednoslabičného:
Stárnoucí pán
Raději než sex má spíš
řádně vybavenou spíž.
(Cácorka)
Podmienkou je použitie samostatného slova. Ale je zaujímavé, ako málo stačí, a predsa to funguje. Aj keď to ešte nemá tie správne grády absolútnosti.

Postúpime k číslu dva:
Krtko strašne prdel,
roztrhol si prdel.
(Šrank)
Prijateľné, ale zasa obstojí, iba keď je rým ohraničený celými slovami. A tu si to už ukážeme aj na príklade, ktorý platí všeobecne. Ak by sa tam objavilo trojslabičné slovo, ktorého dve slabiky sú s nasledovným absolútne zrýmované, nie je to ono:
Narazíš-li na zmiji
Rychle klackem vezmi ji
(Jakub Horák)
Posledné dve slabiky sú absolútne zrýmované, ale celkovo to tak nepôsobí. Je to dobrý bežný rým.

Postupujeme k číslu tri:
Keď som išiel do lesa,
najedol som dobre sa.
Keď som išiel z lesa
spravilo mi zle sa
(Petiar - Krátka báseň o tom, ako som sa prejedol)

A skúsime číslo štyri:
preletela kostra žitom
v jednom skoku ostražitom.
(Mário Polónyi - Ostražitá kostra)

A nakoniec päť, to bude stačiť:
Vždy rum u nás pil sa!
Riekol Rumun a spil sa
(Peter Piatko - Rumun)

A takto by som mohol postupovať k vyšším métam, ale príkladov je stále menej a menej a musia mať dovolené stále väčšie a väčšie výnimky. Ďalej už nepôjdem ako po rebríku, ale jednoducho pridám pár kúskov, ktoré sú čímsi zaujímavé. Rýmy si tam nájdete, zmeriate a ohodnotíte sami.

Najskôr časť pesničky "Čajová" o dievčati, ktoré svoje milostné problémy lieči bylinkami (Šrank):
Necítim, keď Ľubo vniká,
dám mu vypiť ľubovníka.
Veľký áno, malý nie,
pridám ešte malinie.
Ak mi bude Ľubo voľný,
helfne niekto ľubovoľný.

Ďalej síce len dvojslabičné, ale štyri za sebou a výlučne (Ján Cíger)
Ja som
jasom,
kľúčom
k lúčom,
pocíť pocit
túžiť
tu žiť.

Rýmová trojica "Neha" od Mária Polónyiho s rýmovým presahom (je) a fonetickou haluzou (dieučín)
vymenil za nehu činku, je
presvedčený, že neúčinkuje.
radšej si plášť z dieučín kuje.

Niečo veľmi dlhé od Radiara (Okno do brehu):
Som sivý žralok, no dobre hútam, koho sivý desím, tak
som si vyžral okno do brehu, tam kohosi vydesím.

A práve tento posledný príklad som tu uviedol aj preto, lebo od istého počtu zhodných slabík prestávame cítiť to, že sú to verše, a často aj to, že sú vlastne zhodné. Toto je vlastne hraničný prípad, kde je zhodných až 16 slabík. Samozrejme dá sa ísť aj ďalej, ale o rýme je už ťažké hovoriť, môžeme hovoriť ak tak o absolútnej zhode. Ale to už je samostatná kapitola nesúvisiaca asi ani s poéziou ani s textovaním.

Máme za sebou dosť príkladov na to, aby sme z toho dokázali vyťažiť pravidlá. Tak skúsme. Najprv všeobecne. Absolútnym rýmom pri malom počte slabík musia byť slovné celky, inak sa zvrhne na kvalitný, ale bežný rým. Vyžaduje sa úplná zvuková zhoda, takže niektoré úľavy uvedené v pravidlách rýmovania si musíme odpustiť (napríklad ŕ, ĺ, bratia m a n,...). Toleruje sa len rôzna dĺžka samohlások a mäkkosť spoluhlások, ale aj tak je lepšie, keď sa zhodujú. Počet jedna je málo, od dva to začína byť zaujímavé. Ale spravidla si to pýta ešte niečo naviac ako len rým - humor, paródiu, nonsens... pridanú hodnotu. Až asi od štyri začína pôsobiť tak silno, že je sám o sebe zaujímavý, sám sa stáva humorom, nonsensom, paródiou. Pri vyššom počte slabík môžeme byť tolerantnejší a sem-tam prižmúriť očko, hlavne v tej počiatočnej časti rýmu, kde sa to ešte len rozbieha ("k" v rýme kostra žitom / ostražitom). A zaujímavo pôsobí, keď sa v rámci rýmového páru menia hranice medzi slovami (napríklad rum u nás pil sa / Rumun a spil sa). Vtedy má tento rým aj objavný, rébusový charakter, čudujeme sa, ako to ten autor v tom mohol objaviť. Hodnotu rýmu môže zvýšiť, ak je na začiatku predĺžený obyčajným rýmom alebo asonanciou. (V prítmí sralo sa nebodaj? Ritný sval osa nebodaj! - Ľuba Piačková).

Absolútny rým sa najlepšie zaskvie v krátkych veršovačkách. Dvojveršiach a štvorveršiach. Ak budete mať nutkanie súkať týmto spôsobom celé litánie, zbrzdite. Musela by to byť naozaj bomba, aby nenudila.

Vzniká často ako vedľajší produkt bežného textovania a končí v krátkych riekankách, ktoré sú osviežením medzi pesničkami. Jeho smola je v tom, že má často charakter vtipu - stačí počuť raz. Ak sa ho podarí prepašovať do normálneho textu, starostlivo zvážte, ako pôsobí.

Ak sa chcete pobaviť a pozrieť si viac, navštívte:
Absolútny rým v Textárni u Kefa
Textovú dílnu Slávka Janouška / Hry s texty / Absolutní rým.

Subsite: