Gramatický rým

V prvom rade upozorňujem na jednu skutočnosť. Aj gramatický rým je rým. Na to sa dosť zabúda pri hone na túto malú voš v textárskom kožuchu. To znamená, že má všetky výhody rýmu. Spája nesúvisiace pojmy, vytvára asociácie, pôsobí ľúbozvučne, rytmicky, stroficky, ale... a v tom malom "ale" je problém.

S definíciou si to vybavme hneď na začiatku, nech je pokoj. Gramatický rým je tvorený slovami toho istého slovného druhu v tom istom gramatickom tvare. Napríklad tieto: robili, chodili, varili, platili... (to sú slovesá v minulom čase). Alebo tieto: urobiť, ozdobiť, zabiť, prebiť, zatrúbiť... (to sú slovesá v neurčitku). A môžeme pokračovať ďalšími: prominentov, elementov, sakramentov, pakšamentov... (verím, že už nemusím vysvetľovať gramatické zaradenie) a skúsime ešte iné: slabosti, malosti, radosti, ťažkosti... a takto by sme mohli pokračovať ešte dlho a dlho.
V čom je problém gramatického rýmu? V jeho lacnosti. To je to "ale". Nie je totiž problém vymyslieť nie jeden pár, ale často celý široko rozvetvený kolektív gramatických rýmov, a to na posedenie. Ak je niečo príliš ľahké, menej sa to cení.

Existujú však aj rýmy, ktoré gramatickými nie sú, iba tak vyzerajú. Ja ich volám pseudogramatické. Napodiv má z nich človek taký istý pocit, ako z gramatických.
...poviem tiché prosím/ ...keď na sebe nosím (klame nás to, že "prosím" je tu v postavení podstatného mena, ale vzniklo zo slovesa, akým je aj "nosím")
Ako sa teda k nim postaviť? Podľa toho, čím sú, alebo podľa toho, čím sa zdajú. Keďže rýmovanie je o zvuku, ja osobne ich hádžem do jednej kopy s tými gramatickými, lebo tak chutia. A naviac poslucháč, ktorý si vypestuje ucho (a časom si ho určite vypestuje) na gramatické rýmy, nemá väčšinou čas analyzovať v rýme gramatiku. Prebehne mu to uchom a hneď aj zapôsobí.

Neznamená to však, že použitie gramatického rýmu je automaticky dôvod na vyobcovanie z kolektívu textárskych tovaryšov. Sú prípady, kedy je tolerovaný.

Niekedy totiž iného východiska nie je, ak chceme prepašovať do textu niečo konkrétne, čo stojí za to. Vtedy sa jednoducho gramatický rým ticho zvezie, rehabilituje sa.
pod jedním nebem oba ležíme
hřejivá je náruč matky Země
a jak tak spíme oba ve snu kráčíme
já k tobě a ty ke mně
(Jarek Nohavica - Krajina po bitvě)

Ďalším tolerovaným miestom pre gramatické rýmy je vyrozprávanie príbehu. Keďže príbeh sa nedá ľubovoľne ohýbať a prispôsobovať, musí sa mu prispôsobovať forma. Najlepšou ukážkou bude určite "poetika" Ivo Jahelku, ktorý nám daroval kus zábavy cez príbehy zo súdnych siení.
Míša puštěn byl z řetězu, funí houštím kolem jezu
pro svou denní dávku medu,
už má kousek na paseku, když mu zkřížil jeho štreku
starej Blažek na mopedu,
když uviděl lítou šelmu, ukrutně se leknul,
ještě štěstí, že měl helmu, na zem sebou seknul,
na staříka už jdou mdloby, motor vrčí v díře,
na svý cirkusácký doby vzpomnělo si zvíře.
(Ivo Jahelka - Balada o mezinárodní ostudě mysliveckého sdružení v Brodě

Ďalším alibi je, ak potrebujeme vymyslieť niečo viac ako len jeden rýmový pár. Vtedy väčšinou veľmi rýchlo, už u tretieho, štvrtého opakovania, musíme siahnuť ku gramatickému. Vyváži to však zisk, lebo viacnásobné rýmy sú o účinnejšie.
Toľko tvárí v dave len jedna je tvoja
veľa rúk je prázdnych, len dve sa však spoja
iba tí sa stretnú, ktorí o to stoja
(Filan - Zaľúbil sa chlapec)

Ďalší dôvod je ten, že v piesňach sme naviac obmedzovaní aj hudbou. A ak sa hudba povýši nad text (to býva práve ten častejší prípad - spevák je pán), potom sa slovám značne zúži manévrovací priestor a gramatický rým je poslednou záchranou.
Slnko a dážď, slzy a smiech,
daj mi čo máš, cudnosť i hriech.
(Kamil Peteraj - Drahá)

A netreba zabudnúť ani na to, že gramatické rýmy nechutia všetky rovnako. Predsa len sú aj medzi slepými jednookí. Niektoré škriabu na jazyku, iné len tak trochu. A práve toto je priestor pre osobnosť textára, aby to vedel vycítiť.
"Nepi Jano nepi vodu, voda ti je len na škodu" (Ľud) je celkom slušné, nie? Alebo
"Tisíc dôvodov na sto rozchodov" (Filan - Láska moja)
"každá polka tvrdí, že tá druhá smrdí" (Nagy - Krásny zadok)

Teraz už vieme, čo je to gramatický rým, chcelo by to zaujať stanovisko. Teória je k nemu dosť krutá. V poézii je na mieste vyžadovať istú náročnosť a snažiť sa mu vyhnúť. Ale v textoch? Asi by sme prišli o veľa pekných piesní, keby neexistoval. Uvidíme to v poslednej kapitole o rýmovaní, ktorá toto všetko oblúkom uzavrie a mnohé sa vyjasní. Tam si urobíme zopár "rýmových domčekov" z textov najznámejších piesní a budeme prekvapení. Môžem naznačiť výsledok. Gramatický rým je aj v dobrých textoch častejší, ako by sme si mysleli, aj keď sa tam zväčša nevyskytuje výlučne, ale v kolektíve jednoslabičných rýmov, kvalitných rýmov a asonancií.

Subsite: