Novoročné predsavzatia *

Aj keď sa zdá, že náš život plynie kontinuálne, nie je to celkom pravda. Viac nám vyhovuje postup zvaný „prískokmi vpred“. Využívame každú vhodnú príležitosť na to, aby sme si mohli naordinovať nejaký štart či cieľ. Hodí sa akýkoľvek uzlík či uzol na lane, po ktorom sa šplháme z minulosti do budúcnosti.

Neveríte? Do niečoho nového sa radi vrháme s nádychom. Dopredu postupujeme krok za krokom. Denné kvantá si ohraničujeme porekadlami „Ráno je múdrejšie večera“ a „Čo môžeš urobiť dnes, nenechávaj na zajtra“. Týždenné začínajú modrým pondelkom, mesačné viac splnmi alebo menzesom ako kalendárom, lebo ten je v mesiacoch neprirodzený. Štrvrťročne vykročíme jarou, letom, jeseňou a zimou. Na mňa osobne ešte veľmi pôsobia polročné slnovraty. A ročne – no predsa novoročné predsavzatia. Ešte dlhšie sú životné epochy, na tie je ale kalendár krátky. Štartujú podľa toho, ako s nami zametá život alebo ako so sebou zametáme my sami. Ďalej v poradí je už len reinkarnácia, tam mi akosi chýba historická pamäť.

Každý takýto krok, či už je to nádych alebo ďalší život, v sebe skrýva rovnakú podstatu. Šancu zahodiť predchádzajúcu záťaž, šancu začať s čistým stolom, vložiť do toho novú energiu. Šancu na zmenu.

Veľmi obľúbeným cyklom je cyklus ročný a jeho naštartovanie býva požehnávané novoročnými predsavzatiami. Deti mu veľmi neholdujú, ich život je ešte živočíšne zotrvačný. Ale niekde okolo puberty to začína. Naučiť sa hrať na gitare. Chodiť na karate. Nájsť si babu (resp. nájsť si chalana, ktorý by si ma našiel). Konečne si šuchnúť. A potom prichádzajú tie dospelácke. Prestať fajčiť. Prestať chlastať. Menej žrať. Športovať. Schudnúť. Časom príde dezilúzia z novoročných predsavzatí, lebo sa málokedy dodržia. Výsledkom je novoročné predsavzatie, že si už nedám žiadne novoročné predsavzatie.

Tak dávať si ich či nedávať? Je to na každom z nás. Každé predsavzatie, aj to nedodržané, malo svoj význam. Neprešli sme možno celú plánovanú cestu, ale aspoň pár prvých krokov. A to znamená, že sme sa dostali o kúsok ďalej. Možno to stačilo na efekt motýlieho krídla.

Do silvestrovskej polnoci chýba 48 minút. Je najvyšší čas dokončiť tento fejtón a vybrať si nejaké vhodné novoročné predsavzatie, aby som šiel príkladom. Oči upieram k plafónu (čiže k nebu) a dúfam, že mi osud napovie, že mi naznačí, že ma inšpiruje. Ó, osud môj či Bože môj, napovedz, naznač, inšpiruj! Ale nič. Ba čo viac – kurzor myši na notebooku sa začal nekontrolovateľne triasť a poskakovať po monitore. A to znamená, že mi presne v tomto najnevhodnejšom okamihu, keď si užívam trenkového silvestra s notebookom v lone a nechce sa mi vstávať, došla baterka v bezdrôtovej myši. Čistím podložku, hrkám s myškou – nepomáha. Tak ju aspoň vypínam, nech neblázni s tým kurzorom. Ale čo to, kurzor tancuje ďalej. Že by ho riadil On z veľkým O a čosi mi naznačuje? Sledujem Brownov pohyb kurzora a snažím sa vydedukovať, či mi niečo nepíše, či jeho cesta monitorom niečo neznamená.

Zdalo sa mi, že kmitá medzi písmenami L, S a K. Z toho sa dá zostaviť slovo láska. Mal by som si dať predsavzatie, že začnem rozdávať tú lásku, ktorú som si za dlhé roky naškrečkoval a končí sa jej záručná doba? Ale môže to byť aj slovo klus. Mal by som si dať predsavzatie, že zmiernim svoj životný šprint na klus? Ale môže to byť aj slovo silikón. Mal by som si dať predsavzatie, že sa zbavím svojho pocitu menejcennosti, keďže som ešte nikdy v živote nedržal silikónové prso?

Potom si uvedomím, že kurzor tancuje v rytme môjho dychu. Zadržím dych – zastane. Oči hľadajú súvislosti. Nachádzajú ich na touch pade. Namiesto prsta sa po ňom kĺže prevísajúci lalok môjho sviatkami vypestovaného brucha. Záhada je vyriešená.

Zasa dvíham oči k plafónu. „Ďakujem, Pane, že si mi to naznačil.“ Pochopil som. Už mám svoje novoročné predsavzatie. Idem si našetriť na notebook, ktorý nebude mať touch pad tak blízko okraja.

--------
Ilustrácia: Katarína Knežníková
(fejtón vyšiel aj v revue Mädokýš 2010/12)

Subsite: 

Žánre: