Správa 9 - z deviateho, posledného dňa - Mário Polónyi

Z Trnavy som sa odviezol do Budmeríc, lebo som chcel mať aspoň na poslednej etape symbolický začiatok a záver. Budmerický kaštieľ je pre mňa symbolom patriacim k slovenskej literatúre a chamtivé snahy ukazujú, že už dlho byť nemusí. Treba to ešte využiť.


(táto fotka s komentármi na Facebooku)
Dúfal som, že tam teraz bude niekto, koho poznám (a kto nebude takto zaránky, zadoobedňajšky spať). To sa mi celkom nevydarilo, tak som sa aspoň nechal odfotiť pred budovou na mieste, kde sa väčšinou fotia nevesty. Mojím ženíchom bol starý peň. Aspoň už viem, aký je to pocit, keď si žena zoberie za muža poleno.

Pokračoval som po treťotriedkach do Pezinka, kde som si dal pauzu, ale využil som ju akurát na to, aby som si pozrel výstavu fotiek o pezinskej skládke. Potom pomaly do Viničného, odkiaľ som si dal beh do Blavy. Skončil som vo Vajnoroch na námestí, ak sa to tam takto dá nazvať. Myslel som si, že už to bude bleskovka, ale čakanie a MHD mi zabrali vyše jeden a pol hodiny. Pod Michalskú som prišiel 17:35, takže na textovanie pre Mária mi zostalo len 20 minút času. Za posledné peniaze som si dal pivo v krčme, ktorá je možno v priestoroch (alebo vedľa) bývalej kaviarne u Michala. Ďalšia symbolika - tu som počas výšky chodil nesmelo medzi mladých básnikov. Jožo Urban, Maroš Bančej, Karol Pém... Keď sa blížila ohlásená šiesta, pobral som sa dotknúť fontány Rolanda na Hlavnom námestí. To bol koniec folkového bechu.

Zakrátko ma vyzdvihol Mário. Urobili sme pár fotiek a inscenovaný videozáber dobehnutia k fontáne.

Po nutnej občerstvovacej a deratizačnej zastávke u Polónyiovcov sme išli do čajovne Biela Ľalia, kde už čakali Stano Kalman so Simou. Ochutnávka čaju, v ktorej som sa štylizoval do pozície čajového barbara (ako je aj pravda) voľne prešla do hrania na gitarke, všetci traja sme sa striedali a hrali pre seba a jedinú diváčku. Pekné to bolo.


Môj bech v Blave vygradoval v každom smere. Aj čo sa týka galérie ochlastov (-tiek).
(táto fotka s komentármi na Facebooku)

Kalmanovcov sme išli zaviezť do Petržalky a poprosil som Mária, či by sme sa cestou späť nezastavili v Umelke, kde pila partia mojich známych z Letáv. Keď som tam prišiel, prekvapil som ich. Popodpisovali sa mi na tričko a urobil som si pár fotiek do galérie ochlastov.

No a ráno, aby som nevyšiel z cviku, sme si boli s Máriom zabehať okolo Štrkovca. Asi 35 minút ranného predýchania. Musím uznať, že na tomto bechu mi tie dve abstinentské etapy celkom dobre padli.


Doma. Drnda vyvoňala moje tenisky a ustlala si na tričku. Ona vie, čo chlapa po návrate domov poteší. Uznanie.
(táto fotka s komentármi na Facebooku)

A doma ma privítala najskôr naša Fany Drnda.

Bechu zdar!

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Respekt

Dokázal si to, pripájam sa ku gratulácii.

Edo Klena