Správa 2 - z druhého dňa - Peťo Piatko

Stredu som začal na výpadovke z Prešova. Už som si zvykol na rytmus krčma - krčma. Teraz sú mojimi bodmi istoty autobusové zastávky, krčmy a potraviny. Po pár km pre istotu lepím prvý prst, ale otlačenie nôh odspodu je ťažšie riešiteľné. Snáď vydržia.
Sedím v zastávke, vyzuté topánky. Príde partia Rómov, možno čakajú na autobus. Vidno, že sa bavia o mne. Najskôr nenápadne, ale keď z môjho blbého ksichtu vidia, že sa v rómčine nevyznám, začali otvorenejšie. Neviem, čo si na mne vybrali za predmet záujmu, možno moje žlté reflexné tričko, v ktorom vyzerám ako cyklista na Tour de France. Nedôverčivo na mňa pôsobili najmä tí z nich, ktorí občas strčili nos do mikroténového vrecka. Keď sa začali približovať zvedavé deti, radšej som sa obul a hodil si prvý bežecký úsek.

Zavolala mi Natália Novotná, kamarádka zo Žiaru. Zachytila avízo cez Facebook a keďže dovolenkuje na Spiši, odchytila si ma na trati. Urobila so mnou krátky rozhovor, zíde sa do médií.


V Širokom si dávam textpauzu. Pri vedľajšom stole sedí opitý chlapík trpiaci samomluvou. Stále mám pocit, že sa rozpráva so mnou. Tak som rozrobený text nechal tak a začal iný - "Pri vedľajšom stole stále ktosi tára...". Nakoniec je z toho text o krčmových filozofoch pre Peťa Piatka.


Zastávka pri kostolíku v Žehre


(táto fotka s komentármi na Facebooku)
Peťo Piatko si ma v Spišských Vlachoch prevzal a zaviezol na chatu. Tam sme posedeli v Sabinke - krčme, ktorá ho vychovala.

Subsite: 

Žánre: