Lodenica 2008

Lodenica v Piešťanoch je najväčší slovenský festival zameraný na FCTB žánre. Tá skratka je komplikovaná, ale znamená v podstate len vymenovanie žánrov, ktoré z nejakého dôvodu musia či chcú žiť bok po boku. Folk, country, tramp a bluegrass. A v medzere za skratkou sú skryté ešte ďalšie – world, ethno...

Aj keď sa zdá, že sú príbuzné, život ukazuje, že veľa poslucháčov (aj muzikantov) žije a dýcha len pre niektoré z nich a tie ostatné nemusia. Tento fakt je na Lodenici rešpektovaný aj fyzicky. Existuje hlavná scéna, na ktorej sa striedajú (hlavne) veľké hviezdy s výraznou prevahou češtiny. Druhou scénou je Viva, ktorá nie je veľmi vyhranená, ale vypĺňa časový priestor do doby, kým sa začne hrať na hlavnej. Treťou scénou je Komorná scéna, ktorá je výrazne vyprofilovaná ako scéna folková či pesničkárska. Aj keď sa na nej objavia kadejaké kúsky, tento smer si zachováva. Takže správnejšie by ju bolo možné namiesto slova „folková“ označiť skôr ako „neCTB scéna“, lebo okrem folku sa na nej objavila aj relatívne ľahko zaraditeľná (chlieviková) hudba z takých chlievikov ako world, ethno či skoropop, ale aj to, čo sa ťažko niekam pichne. Napríklad Longital. Podrobné reportáže o dianí na komornej scéne počas troch dní sú na www.folk.sk, ja sa zameriam iba na to, čo malo aspoň trochu súvis s múzickým slovom, literatúrou či Mädokýšom.

Počas tých troch hudbou nabitých dní sa na pódiu objavilo zopár ľudí, ktorí už v Martine hrali. Najmä na Piatku s Piatkom. Preto ich tu aspoň spomeniem. Stano Kalman obveseľoval svojimi priamočiarymi, ale umne vypointovanými textami. Janko Majerčík zasa okúzľoval úprimným prejavom ľudového barda. Peťo Jankú predstavil nové CD, nazvané Folkové reportáže. Ako jeden z mála slovenských pesničkárov sa vyjadruje k aktuálnym udalostiam či konkrétnym osobám a napĺňa tak slovo folker jeho najpôvodnejším obsahom. Pathetic hypermarket band je pašerákom kvalitných textov nielen cez Mária Polónyiho ako frontmana, ale svoje do spoločného kotla prihadzuje aj Katka Žilová a v poslednom čase aj Stano Kalman, ktorého pár piesní spolu nacvičili kapelovo a silno zaberajú. Had sa stáva čím ďalej tým väčším exotom, čo mu výrazne pomáha strhnúť si na svoju stranu publikum a masírovať ho svojou hudobnou nadprodukciou. Petiar sa vrátil k svojej akustickej gitare a jeho piesne s týmto zvukom sa do pesničkárskeho stanu dobre hodili. Števo Šanta dokončil svoje CD, ktoré nahrával s kapelou a možno preto koncert odohral viac s prejavom osamelého rockera ako folkového pesničkára. Edo Klena prišiel so skupinou nazvanou Klenoty a bol to teda iný nárez ako jeho osamelé pesničkárenie. Náhodní pocestní sú doma v Martine dostatočne známi a na Lodenicu prišli ukázať nielen hranie ale aj radosť z hrania. Had sa objavil ešte aj ako člen kapely Mysami spolu s Radiarom. Snáď som na nikoho nezabudol.

A teraz podrobnejšie. Peťa Piatka domácim netreba predstavovať. Výrazná opora Mädokýša, ktorá svojou gitarou a spevom zachraňuje mnohé akcie, aby nevyzneli príliš recitačne. Literatúra je krásna vec, ale všetkého moc škodí. Na Lodenici bol Peťo v opačnej situácii – musel sa presadiť hudbou v obrovskom množstve inej hudby. Ale keďže s tým už má bohaté skúsenosti, žiaden problém. Niektorých (ktorí ho už poznali) prekvapil množstvom nových pesničiek, čo svedčí o tom, že nespí na vavrínoch, ale tvorí. Potešil aj zručnou hrou na gitare, ktorá ak má vyniknúť, nedovolí mu skĺznuť k jednoduchým, mnohokrát vykradnutým melodickým štandardom. I keď to malo aj nevýhodu, že pre tých, čo ho počuli prvýkrát, musel pre istotu zahrať aj Polárne kraje ako jednoduchší, ale tutovo zaberajúci song.

Ja som sa dostal k vystúpeniu ako slepé kura k zrnu. Pôvodne som mal mať len textársku dielňu, no Riu Ferčákovú prikvačila nejaká indispozícia a uvoľnil sa jeden pesničkársky vstup. Trištvrte hodinka aj so zvučením. Obetoval som sa a zachránil situáciu. S radosťou. Narýchlo som si zostavil poradie a keďže hitov mám iba asi na necelú polhodinku, vložil som tam dostatočné množstvo literatúry a kecania. Využil som aj fakt, že sa po dvoch rokoch v mojom okolí zasa objavila česká pesničkárka Žofka Kabelková, s ktoru mám nacvičené svoje jediné duo Óda na radosť. A tak som hral a spieval, recitoval dospelácku i detskú poéziu, čítal ukážky z Textárne, pridal zopár oplzlých riekaniek a hlavne (pre moje najväčšie potešenie) zaspieval si so Žofkou. Zdalo sa mi, že diváci sa celkom bavia.

Ale mojím hlavným počinom na Lodenici mal byť textársky workshop. Konal sa v relatívne rozumnom čase – v sobotu napoludnie. Ešte pred začiatkom programu na scéne. Bol som prekvapený, že v túto (na festival) skorú rannú hodinu tam prišlo asi tridsať textovaniachtivých ľudí. Vyzeralo to, že neutečú, ani keď s nimi budem tvoriť. Tak sme si najprv skúsili otextovať nejakú známu melódiu (spoločne sme vybrali Anička dušička). Pokus o divadelné stvárnenie textu (ktoré veľmi dobre funguje na kadejakých improligách) nezabralo, lebo neboli ľudia, čo by sa chceli na tento účel prepožičať. A tak sme sa opäť vrátili k intímnejšej tvorbe, textovali sme podľa vzoru, tentokrát so začiatkom „Mal som rád dievča...“. Na tento účel mám jednu svoju juvenílnu naivnú pieseň, ktorú z pochopiteľných dôvodov nemôžem hrávať, tak som ju recykloval na metodické účely. A zabrala výborne, do nej vložené práve vytvorené texty po miernych frázovacích úpravách sadli a ľudia videli, že ich slová môžu ľahko skončiť ako hotová pesnička. A teda že to textovanie v podstate nie je žiaden veľké umenie. Výsledky spoločného textovania som spísal a na hlavnej scéne zazneli aspoň z úst moderátora, na našej komornej som ich prezentoval aj s gitarou.

Vidno, že slovo ako také malo na tohtoročnej Lodenici výrazné miesto. Nielen vo forme textov, ale aj ľudí, ktorí sa okolo literatúry bežne pohybujú. Okrem mňa to bol Peťo Piatko. Mário Polónyi (poézia i román) z PHB či Miloš Ferko (sci-fi), ktorý im robil konferans. Števo Šanta je výraznou blogerskou individualitou. Miloš Janoušek z Jednofázového kvasenia píše pre médiá aj divadlo. A k tomu treba prirátať asi tridsať menných či bezmenných ľudí, ktorí sa na dve hodiny počas workshopu stali literátmi.

(Písané pre litrárnu revue Mädokýš)

Subsite: 

Žánre: 

Témy: