Príručka plagiautora

Všetky príručky písania pre autorov sú písané pre autorov. To vyvoláva zdanie, že byť autorom je jediný správny spôsob zúžitkovania tvorivého pretlaku. Že je to niečo výnimočné, závideniahodné, povznášajúce, lukratívne či sexepílové. V duchu tohto zdania potom vzniká zbytočne polarizovaná situácia. Kto autorom byť dokáže, žne ovocie svojich schopností. Kto nedokáže, skúsi čaro plagiátorstva, načiera do bezodnej studnice cudzích výtvorov a dovtedy chodí s krčahom po vodu, kým mu niekto nerozbije hubu.

Bejvávalo. Doba sa mení. Málokto si uvedomuje, že nie každý obrázok disneyoviek nakreslil Walt Disney. Že nie každú vetu vychádzajúcu z hercovych úst napísal za filmom uvedený scenárista. Doba rýdzeho autorstva sa mení na dobu zručných motivátorov, kompilátorov či redaktorov, ktorí dokážu výtvor niekoho iného zabaliť do svojej pridanej hodnoty. Vzniká tak sivé územie medzi bielym (rozumej čistým) autorom a čiernym (rozumej špinavým) plagiátorom. Ja túto šedú eminenciu nazývam plagiautori.

Plagiautori sa stávajú hybnou silou kultúry a tiež si zaslúžia svoju príručku. Z dôvodu ich významu a perspektívy určite poriadne hrubú, poprípade viaczväzkovú. Ja tu naznačím iba pár plagiautorských metód, aby som ich postavenie v spoločnosti rehabilitoval a upozornil na ich význam.

Jednou zo základných tvorivých metód plagiautora je kompilovanie. Nasáva do seba voľne dostupné fragmenty cudzích autorských diel, nechá ich v sebe vykvasiť a nakoniec vyprodukuje niečo medzi bowle (vtedy sa dajú vycítiť pôvodné ingrediencie) a destilátom (vtedy pôvodné ingrediencie dodajú len chuť a je ťažké ich vystopovať). Možno ohrniete nad týmto prístupom nos. Ale zamyslite sa. Je rozdiel medzi slivkou a slivovicou? Je. Má význam, aby existovala aj jedna aj druhá? Má.

Iný tvorivý prístup uplatňuje plagiautor redaktor. Ten sa nezdržiava kvasením, destiláciami, varením či inými transformačnými postupmi, ktorými sa mení húsenica na motýľa. Jeho výtvorom je mozaika. Nenechajme sa však oklamať neinvenčnými kaleidoskopármi, ktorých jedinou schopnosťou je zostaviť skielka podľa nejakého systému bez toho, aby vznikla nadhodnota. Ich „dielo“ je v podstate dielom náhody a aj keď navonok môže vyzerať esteticky, určite bude nudiť. Pozor na nich, naučte sa ich rozpoznávať.

Na ukážku spomeniem ešte jednu tvorivú metódu plagiautora - motivovanie. Aj najgeniálnejšia myšlienka, ktorá zostane len v hlave múzou pocelovaného autora, nenapísaná a nezrodená, má hodnotu rovnú nule. Preto niekto, kto dokáže vhodne umiestneným kopom do zadnej alebo prednej motivačnej zóny autora spôsobiť, že sa geniálna myšlienka zhmotní, je tiež jej otcom. Kým u skutočného otcovstva o podiele na výsledku nikto nepochybuje (ba dokonca je mierne preceňovaný), u toho umeleckého vládne tvrdý matriarchát autora. A pritom je uvedené porovnanie plné ekvivalentov. Motivujúci otec plagiautor tiež „iba“ dodá bičíkom plieskajúci alebo slasťou hladiaci pár minút trvajúci úvodný impulz, zvyšok počas oveľa dlhšej doby donosí a v bolestiach odrodí mama autor. U ľudí získava otec čestné miesto v rodinnom panteóne, aj keby už viac ani prstom nepohol. U umeleckých výtvorov zostáva iba v pozícii anonymného darcu zo spermabanky.

Motivovať autora je možné viacerými spôsobmi. Inšpirácia sa dá nájsť v množstve existujúcich príručiek, táto téma je dnes v kurze. Základné princípy sú jednoduché, lebo stavajú na slabostiach človeka. Peniaze, moc, chlast, sex. V podstate najhutnejším návodom je desatoro, len z neho treba vyčiarknuť všetky ne- zo začiatku slov. Tie sa tam pravdepodobne dostali nedopatrením pri ktoromsi chybnom opise, keď nejaký mních matematik pochopil odrážky v zozname ako znamienko negácie. Tragický omyl, ktorého dôsledky nesieme všetci ešte aj dnes. Ďalšou pomôckou je známa Maslowova pyramída potrieb. Úlohou plagiautora je zistiť, na ktorom jej stupni sa autor nachádza. Na niekoho platí už jej prízemie, vtedy stačí ponúknuť posteľ so strechou nad hlavou, teplú večeru či pivo. Ale takých je stále menej a menej. Väčšinou treba vyliezť na vyššie poschodia tejto pyramídy a skúšať, ako autor reaguje na pochvalu, uverejnenie na titulke, zaradenie medzi elitu či skandovanie svojho mena. Ako reaguje na lascívne pohľady, neodolateľné prosby, výstrihy či tangá. A hlavne – dôležité je jednoznačne určiť sexuálnu orientáciu autora, inak dobre nastražený feromónový lapač zafunguje ako repelent. Výsledný efekt takéhoto omylu je potom podobný dojmu, aký vyvoláva mužský zadok v tangáčoch.

Autor: Peter Šrank, plagiautor: Matej Thomka, tangá: Irenka Velichová

---------------
Tento text vznikol tak, že ma Mathej niekoľko dní lámal, aby som napísal do Mädokýša článok o písaní. Vyhováral som sa, ako to len šlo. A naozaj som nemal veľa času. Keď sme si skajpovali a mal som pocit, že som vyhral, zarazu sa do toho vplietla Irenka a použila nejaké nenápadné presviedčacie metódy, ktoré som si v tej chvíli ani neuvedomil. Uvedomil som si ich až potom, keď bol text vytvorený.

--------------
Vyšlo v literárnej revue Mädokýš 07/2008

Subsite: 

Žánre: