O oštiavačovom šťastí

Balada o tom, ako som našiel svoje ďalšie plusy

Veľa som musel ošťať stien,
kým som sa potkol o šťastie.
Teraz len stočím kol pasu to, čím
víťazne močím až do výšky očí.

----
16.3.2007, Improliga ZH

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Ty vieš potešiť človeka.

Ty vieš potešiť človeka. A ja že som konečne napísal niečo geniálne, čo sa dostane do šlabikárov. A ty že krivká... Smutný som. Ešte že som si dal toho pivka, aspoň nejaký význam to malo.

No dobre, tak ta potesim...

...aj ked som ta iba chcela motivovat konstruktivnou kritikou k dalsej pozitivnej praci :-)

Krasne si zmenil tie farby, normalne sa mi pacia a som z toho vytesena. :-)

KRITIKA S VEĽKĂťM "K"

Čo vo mne toto 4-veršie evokuje? :
1. Keby som to zosobnil aj na to o šťastie sa pokúšať (LOTO, KENO, LÓSY...atď...), tak chodím stále s otvoreným poklopcom a mechúr by musel byť asi nekonečný a úplne ideálne by bolo chodiť asi okolo "čínskej steny" a skončiť pri "stene nárekov". Avšak je to spôsob jednak vulgárny a v našom veku možno aj neestetický.
2. V treťom a štvrtom verši, Ti už môžem len potichu závidieť. Akurát nezabúdaj na smer vetra.