Veľkonočné folkovanie 2002 (hosť Hulej)

Peťo Uhrín Uhroš sa nám snaží dokázať, že jeho potencia ma ďalší silný rozmer. Okrem toho autorského, ktorým vytvára podhubie skupiny Jasoň, interpretačného (hlas, gitara, harmonika a kecy) a dostredivého (pod heslom "ja som Jasoň" musí zvládať personálne zmeny v kapele) sa začína presadzovať aj rozmer organizátorský. Darí sa mu relatívne pravidelnými koncertíkmi čeriť folkové vody žiarskeho regiónu. Každý mesiac sa snaží naservírovať folkovú večeru typu "Hosť obložený Jasoňom", ktorá dostáva názov zo zlatého fondu nástenného kalendára. Možno si tak chce uctiť dni, kedy netreba ísť do roboty.

Vandermúza 2001

Vandermúza je festivalom trampskej i folkovej hudby a zdá sa, že už je natrvalo zabivakovaná na lúke pri Mostišti, ktorá jej poskytuje fiktívne prírodné intímčo, ľahký prístup a dostatok priestoru pre pocit slobodného dýchania. Tohto roku boli postavené dve scény. Jedna malá (tzv. druhá scéna) medzi stromami pri stánkoch s občerstvením, druhá (hlavná scéna) kus ďalej na lúke.

Folkové Bojnice 2001

Folkové Bojnice si tohoto roku vybrali odvážny bod prázdninového časopriestoru. Piatok trinásteho júla na otvorenej scéne. Šťastie im však prialo. Priestor darovalo nádvorie knižnice s historickou atmosférou v objatí budov na námestí. Čas strážila kostolná veža, ktorá s notorickou pravidelnosťou odbíjala práve vtedy, keď na pódiu stál Janko Kulich, či už ako hostiteľ, alebo ako pesničkár. Dušu tomu všetkému vdýchli všetci prítomní, ktorých bolo tak akurát aj na jednej aj na druhej strane "opony". Ako korenie, ktoré malo dodať špecifickú a nezameniteľnú chuť, sa predávalo jedenásť hendmejd "festivalových" tričiek vo farbách úvodnej obrazovky Windows 95 s nápisom Folkové Bojnice, ktorého veľkosť písma závisela od parametrov hrudného koša nositeľa, nositeľky.

Zahrada 2001

Hudobný festival Zahrada sa pomaly prispôsobuje typizovanému českému konzumentovi folku. To nie je kritika, to je konštatovanie faktu.V prvých ročníkoch bola dramaturgia vygradovaná do záverečného Vítaní slunce, v ktorom sa národ ukľudnil, ticho posedával či polihoval v spacákoch, na pódiu sa striedala jedna hviezda za druhou, všetko smerovalo k prespievaniu folkového zlatého fondu a končilo sa až ráno pri prvých lúčoch slnka.

Večnosť

Obsadenie: Človek, Večnosť (žena), Závislosť (žena), Chamtivosť (žena), Násilie (muž)
Kostýmy:
Scéna: prázdna aréna, slabo nasvietená, vzadu vytvorená fiktívna stena - hranica Zabudnutia.

Urobte si vlastný cestopis

Naša Slovač sa rozcestovala. Nie síce tak, ako by sa na správnych exdrotárov patrilo, ale predsa. Väčšina skončí za vyvalené peniaze vyvalená na pláži. No nájdu sa aj takí, ktorí chcú mať za vyvalené peniaze vyvalené oči, uši, rozum a neviem čo ešte. Nerobme si ilúzie, že sa raz staneme tuláckou veľmocou a slovenčina esperantom cestovateľov. Na to nie sme geneticky vybavení. Čech niekam ide, aby mohol povedať “Byl jsem tady, Honza". Keď sa spýtaš Slováka “Ideme na tamten kopec?", odpovie otázkou: “A po čo?".

Fram

Keď som bol malý chlapec, svet končil v mojom najvzdialenejšom kroku. Najväčšie expedície mali mená Humno '73, Za humnami '74, Potok '75 ... Dobrodružstvá siahali len po jablká zo susedovej záhrady a napätie a strach po dráždenie jeho psa. Narkomansky ma priťahovali neuveriteľné dobrodružstvá Winnetoua, Old Shatterhanda, Tarzana, veľrybárskych lodí či Foglarových chlapcov. Strávil som to všetko bezo zvyšku a svet už nikdy nebol pre mňa skutočnejší ako v tých vymyslených príbehoch. Potom som objavil človečí priestor a začal obdivovať všetkých, ktorí nám darovali čo len malý kúsok niektorej z jeho súradníc. Cestovateľov, moreplavcov, mysliteľov, astronómov ...Potom som objavil tých, ktorí hľadali vesmír v sebe.

Nórsko '97

Trojtýždňová cesta po Nórsku až za polárny kruh, najsevernejšie na Lofoty. Ešte v čase, keď sa o digitálnych fotoaparátoch ani nesnívalo, preto mám len zopár diapozitívov. Chcel som z nej napísať podobný cestopis ako z Maroka, ale nakoniec sa mi podarila len jedna kapitola - o lodi Fram. Rozmýšľal som prečo. Asi preto, lebo Maroko aj Nórsko boli pre mňa rovnako krásne a zaujímavé, ale Maroko najmä pre hlavu a Nórsko najmä pre oči. Hlava píše knihy, oči píšu fotoalbumy.

Dovidenia Alpy

V  Dolomitoch som sa načal a pri Krimmelských vodopádoch dokončil. Teda moje koleno. Bolel ma každý krok a akýkoľvek malý kopček bol zrazu Everestom. Končilo neskoré popoludnie a my sme stáli na poslednom plánovanom bode našej cesty. Pod kopcom pri Werfene, kde nás vysoko v  úbočí provokoval vchod do najväčšej ľadovej jaskyne sveta.

Krimmelské vodopády

Krimmelské vodopády sú vraj najväčšie v Európe, preto sme sa na ne veľmi tešili. Ale sú aj ukážkou toho, ako môže dopadnúť víťazstvo človeka nad prírodou. Čo dokáže civilizácia, ak z prírody urobí dobre zarábajúci mechanizmus.

Lignano

Talianske pláže sú nám dôverne známe. Skúšame Lignano, ale sme sklamaní drahými kempami. Chceme si však užiť mora aj aquaparku, a tak nám nič iné nezostáva.

Stránky

Subscribe to Peter Kefo Šrank RSS