Niečo o motýľoch

rieky drobných tešení
sa vyliali z brehov
pobláznené srdce
krídlami do hrude udiera
ako splašený motýľ uväznený v kvete

hádžeme si
záchrannú dvojvestu samoty
je to chvíľa chvíľ
tvoje slová jarné kŕdle
hľadajú vo mne hniezda
ja len sem tam pípnem Príjem
alebo niečo podobné
aby som skonštruktívnil rozhovor
a počúvam ťa hladnými dlaňami

nenápadne roztáčam tvoj kaleidoskop
farebné čriepky chcení
sa reťazia v mozaikách dotykov
si iná a iná
až moje žmurky ledva stíhajú cvaknúť
každú tvoju novú krásu

kvet sa otvára
motýlia amnestia na krídlach odnáša
peľ nášho nepokoja

a už ti nie je ani smutno
ani veselo ani nejako
iba dobre

preto tak držíš túto chvíľu
nad hladinou spomienok
tak už ma pusti do obehu
a skús priamy prenos

možno zacítiš
ako sa niekde niečo
začína hodvábne

kukliť

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Re: Niečo o motýľoch

Ten, kto to písal, veľmi dobre vie, o čom hovorí. O tej nádhere, čo väčšina bežných smrtelníkov nedokáže vyjadriť slovami. Je tu všetko, smútok, radosť, vzrušenie a očakávanie, keď všetko dookola prestane existovať... no nádhera... Myslím, že táto báseň je tvoje najkrajšie dielo. Ale len pre tých, ktorí vedia, o čom je reč.
Výrazy, ktoré vyrazia dych:
-počúvam ťa hladnými dlaňami
-hádžeme si záchrannú dvojvestu samoty
-farebné čriepky chcení sa reťazia v mozaikách dotykov