Recenzia Definitívy - Rehák

Mail od Jara Reháka (08.02.1999)

Zdravim!

Asi dva tyzdne mam pristup na internet a pri mojich prvych pokusoch za co najmenej penazi obzriet co najviac som sa neviemako dostal na stranku recenzii tvojej zbierky Definitiva. Letmo som precital par riadkov a z nich som usudil, ze som sa dostal na domovsku stranku nejakeho kulturneho exhibicionistu zo skupiny inteligentov, o ktorom raz po jeho smrti napisu slova ako rodak a vzdelanec, taziskom jeho cinnosti, alebo publikoval tiez... Podobnych ludi akosi nemam rad. Nevdojak ma pri kontakte s takymito tipkami napadaju slova z Pistanekoveho Rivers of Babylon: „a ti co? Maju hovno. Len obrovsku kniznicu plnu knih a aj v tych je hovno“. Strucne povedane, nemam rad sucharov, lebo sa cely den neusmeju. Nastastie som sa vzhladom na moje zatial iba zaciatocnicke surferske schopnosti napriek snahe opustit tvoju stranku dostal medzi tvoju tvorbu a nakoniec som bol rad, ze som zostal. Niektore veci ma velmi pobavili a niektore boli az take dobre, ze by som ich ani ja tak pekne nenapisal, ani keby som bol suchar a inteligent. Niektore basne sa mi pacili aj ked ja osobne mam radsej versovane ako napriklad „padla hruska zelena, obila si kolena...“. Nemozem si pomoct i ked mi kolega (ktory tiez vydal takto pokutne zbierku poezie) uz davno vysvetlil, ze je to nemoderne a ze sa to rymovat v ziadnom pripade nesmie a najlepsie je ked sa nerymuje podstatne meno zo slovesom atd... Zrnka sprostosti su perfektne.

Prozy vtiahnu do deja par slovami, kde na tie drobne napady chodis? Ale uplne najlepsie je podla mna „A odvtedy sa bojim pozriet na kriz, ci je stale obsadene“. Na tu vetu som cumel ako puk. To sa snad ani vymysliet neda. Poviem ti, takto zhrnut cele to ludske pechorenie, to uz hej. Ako som teda nakoniec zistil , najnezazivnejsie su prave niektore z recenzii, ktore som cital ako prve. Diky za moznost pobudnut na tvoje stranke.
PS. Odpusti to tykanie, ale ked uz o cloveku tolko viem, to sucharske Vy mi nejde cez klavesnicu.

Subsite: 

Žánre: