Julské Alpy, Triglav

Už sa nám sedí lepšie. Sme celý deň na ceste, trasením sa náklad zhomogenizoval a viacnásobným preložením zmenšil. Vďačíme za to niekoľkým nepodstatným drobnostiam, ktoré boli omylom zaradené v  kategórii zriedka používaných čiže naspodok uložených. Máme za sebou Slovensko aj Rakúsko a našli sme si tichý kemp v  slovinských Julských Alpách.

Ráno vyrážame k  svojmu prvému cieľu. Peknou dolinou nazývanou Vrata sa snažíme dostať čo najbližšie k  Triglavu. Cesta je hrboľatá, strmá a pokrytá hrubou vrstvou jemného prachu bieleho ako nehasené vápno. Každé auto si za sebou ťahá dlhý priesvitný závoj, ktorý núti s  rezervou dodržiavať bezpečnú vzdialenosť.

Vodopád PeričnikPo pár kilometroch zastavujeme a vystupujeme k vodopádu Peričnik. Za závesom horného vodopáduPadá zo skalnej hrany vo výške osemdesiat metrov a ako neúnavný vodný kováč mokrým kladivom udiera na nákovu kamenného prahu, pri ktorom stojíme. Drobné iskry kvapiek sa rozprskujú na všetky strany a rodia krátkodychý vlhký vietor, ktorý zmáča všetko naokolo. Mohutný skalný previs dovoľuje prejsť za vodopád a na chvíľu si zastrieť svet vodným závesom. Tento malý kúsok romantiky ho krášli ako vzácny šperk, preto sa nemusí hanbiť ani pred väčšími a mocnejšími súrodencami.

Triglav z doliny VrataPokračujeme ďalej úzkym údolím. Cesta pre auto končí pri chate Aljažev dom a núti nás, aby sme si ďalšie pekné pohľady poctivo odšlapali. O chvíľu sa nám ukazuje Triglav, krásny kopec s  mohutnou severnou stenou. My sa ho chceme len dotknúť, lebo pre deti by bol príliš veľkým sústom. Nič nás preto nenaháňa. Pomaly kráčame povedľa čistého potoka plného veľkých bielych balvanov. Deti v  ňom objavili neodolateľnú hračku. Skáču z  kameňa na kameň, čľapkajú sa v  jeho chladnej vode a odmietajú vrátiť sa na pevnú zem. A tak sa trochu opaľujeme, trochu hádžeme skalky a trochu zdolávame malé vodopády. Výsledkom toho je, že napredujeme štýlom a rýchlosťou nadržaných lososov.

Cesta nadržaných lososovKonečne stojíme pod Triglavom. V  jeho vysokej stene občas zazrieme farebné bodky turistov a hádame, kadiaľ ten ich chodník asi vedie. Deti však hľadajú svoju krásu. Zo slušnosti pretrpia fotku s  miestnym kráľom hôr a nedočkavo zaliezajú pod snehové pole, z  ktorého vyteká starý kamarát potok. Miznú v tajomných ľadových jaskyniach na jeho okraji a dobrodružstvo pokračuje. Ich polohu monitorujeme podľa občasných dunivých výkrikov, lietajúcich snehových gúľ a žblnkotu kameňov.

Subsite: 

Žánre: