Dolomity

Dolomity nás prekvapili svojou krásou. Doma sme hrdí na Tatry, lebo sú na Slovensku niečím výnimočným. Našim očiam sa javia ako drahokam. Letecký pohľad na grupy DolomitovAle vo všeobecnosti nie sú ničím mimoriadnym, bežný glaciálny reliéf, akého je na svete veľa. Napríklad celé Alpy. Ale aj tie majú niekoľko drahokamov a jedným z  nich sú Dolomity.

Kempovali sme v  ich srdci, v  Cortine d'Ampezzo. Zle na mňa psychicky pôsobili naše neskoré ranné odchody, preto som chcel ísť pozitívnym príkladom a privstal som si. Navaril som ovsenú kašu a postupne zobudil všetkých spachtošov. Vedel som, že sa ako obyčajne dočkám len nevďaku a kyslých degustátorských úsmevov. Ale zdravá výživa je zdravá výživa. Keď sa pustili do jedenia, svorne začali prskať ako choré mačky, až som sa skoro urazil. A hneď som išiel byť príkladom, ale po prvom súste som im odpustil. Zasa som si pripomenul, že práškový cukor a soľ sa na seba veľmi podobajú.

Symbol Dolomitov - Tre CimeSymbolom Dolomitov sú Tre Cime alebo Drei Zinnen. Netypický skalný trojvrchol. Dali sme si okolo nich okruh. Bola to príjemná prechádzka s  malým prevýšením. Počasie nám prialo, obloha posiata malými bielymi oblakmi je najlepším fotografickým pozadím. Tre Cime a myTinka si poctivo niesla svoje Miminko a ukazovala mu všetko naokolo. Zastavili sme sa v  jednej chate a okúsili pravé alpské mlieko. Deťom veľmi chutilo a vyžobrali si aj dupľu. Bolo úplne iné ako v  igelite balený pasterizovaný polotučniak. Vonku som sa obzeral, či neuvidím usmievajúcu sa fialovú kravu. Ale asi bola práve na masážach.

Okruh okolo Tre Cime nie je typickým spôsobom turistiky v  Dolomitoch. Pre ňu sú skôr charakteristické via feraty - fixne istené horolezecké cesty v  skalných stenách. Vyžadujú si základné lezecké znalosti a vybavenie. My ako kolektív sme nemali ani jedno ani druhé, preto sme si museli hľadať to, na čo máme. A na krásu má človek vždy. Stačí len chcieť.

Pri odchode z  kempu som vybehol z  auta zaplatiť. O chvíľu pribehla Tinka, celá vytešená, aká je šikovná. Pozatvárala všetky poistky na aute a zabuchla dvere. Moje kľúče zostali vnútri. Tina revala, Renata tŕpla, Roman aktívne prekážal a ja som maturoval. Správca kempu mi zohnal niekoho vraj skúseného s  otváraním áut, ale ten pán výzoru gule hádžuceho talianskeho dôchodcu z  Feliniho filmov mal pár nevýhodných vlastností. Vedel iba po taliansky a jeho metódami bolo rozbitie okna alebo vypáčenie dverí. Pre nás by to znamenalo koniec dovolenky. Po chvíli, keď ma už ruky boleli od rozprávania, nechal som ho diskutovať o probléme s  ďalšími očumovačmi a pokúšal som sa chabým kúskom drôtu zachytiť potrebný dzindzík vo vnútri dverí. Potreboval som niečo pevné, a tak som poslal Romana nájsť nejaký stratený drôtený kolík zo stanu, ktorý by nemal majiteľa. Vrátil sa s  krásnym eloxovaným exemplárom, ktorý vraj našiel len tak voľne pohodený v  tráve. Nakoniec priznal, že bol v  tráve len tak voľne zapichnutý, že na ňom bol pripevnený aj nejaký napnutý špagátik, k  jeho druhému koncu bol pripevnený nejaký napnutý staník a v  ňom sedel nejaký napnutý ujo. Poslal som ho aj s  kolíkom všetkých opäť napnúť, lebo aj tak bol krátky. Keď mi konečne priniesli dobrý kus drôtu, o pár sekúnd sa dvere otvorili. Odvtedy je mi jasné, že auto zamykáme len ako hobby. Iný praktický význam to nemá.Slovenský svišť v sedle Falzarego

Na ceste z  Dolomitov sme si urobili ešte krátky výlet v  sedle Falzarego. Nebolo už také pekné počasie, ale aj tak pohľad na niekoľko dolomitských grúp a pozorovanie svišťov stáli za to. A deti si pravdepodobne urobili výškový rekord 2503 m.

Potom som v  daždi a neskôr aj v  tme prešoféroval celé Dolomity i kus rakúskych Álp. Doľava, doprava, brzda, plyn, a tak stále dokola. Ešte aj v  noci sa mi krútil volant pred očami.

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

ach jo...dolomiti...

Ach áno, Dolomiti, krása krás...cortina d ampezzo, tre cime, falzarego, arza, passo pordoi, lago di garda, lago di tovel, madonna di campiglio a mnohé iné. Prvý krát som sa tam dostal pred dvoma rokmi, minulý rok som bol tiež, ako člen jablkovej squadry a zamiloval som sa...severné taliansko, tie malé krásne dedinky, tí ľudia, narobení gazdovia a to ich domáce víno hehe ale im aj naša borovička chutila, chudiatko náš peugeot 405 v 18%ných stúpaniach...kto nebol, tak musí ísť...stal som sa závislý...nordica italia, čakaj ma! ;)

Áno, Dolomity sú parádne.

Áno, Dolomity sú parádne. Ja som ich vtedy musel absolvovať s deťmi, čo vyžadovalo tchochu smútku pod každou via feratou, ale aj také treba. Deti, dnes už veľké, na to s radosťou spomínajú. Takže to bola dobrá investícia do budúcnosti.