Armádne prezervatívy

Niekto má podnikateľského či kšeftárskeho ducha v krvi. A niekto zasa nie. U mňa sa to možno zlomilo, keď som bol malý chlapec.

V tom čase sme si všetci vystrihovali papierové šablóny a sprayovali pomocou nich na tričká pekné obrázky. Formule 1, motorky, firemné logá... Jeden môj výtvor sa zapáčil susedovie chalanovi a chcel, aby som mu ho strekol na tričko. Odvážil som sa vypýtať si za to päť korún. Keď sa moja mama dozvedela, že som zobral za službu peniaze, vyhrešila ma a musel som mu tých päť korún vrátiť. Tento psychiku poznačujúci čin som jej prednedávnom pripomenul, keď sa sťažovala, že sa žiadne z jej detí nedalo na podnikanie.

Druhý a zároveň posledný pokus o vzkriesenie svojho kšeftárskeho ducha som urobil na vojne. Keď sme mali odísť na medzinárodné vojenské cvičenie do Sovietskeho zväzu, vyspovedal som záklaďákov, ktorí tam boli rok predtým, s čím sa dá kšeftovať. Odporúčali mi toaletný papier a prezervatívy. Vraj tutovka. Že toho počas dlhej cesty predám na mraky. Čakala ma týždenná jazda vlakom tam, týždenné cvičenie na mieste a týždenná jazda vlakom naspäť. To sú spolu tri týždne, mohlo by stačiť aj mne – kšeftárskemu panicovi.

Toaletný papier sa mi zdal neskladný, tak som vsadil na druhú komoditu. Nakúpil som asi stovku prezervatívov a tešil som sa, akú úžasnú sovietsku elektroniku si za získané ruble odtiaľ doveziem.

Prvý problém nastal, keď sa rozhodlo, že namiesto týždennej cesty vlakom s mužstvom pôjdem päť hodín lietadlom s velením. Musel som požiadať kamaráta, aby vo vlaku predával on a ponúknuť mu podiel zo zisku. Keď sme sa po týždni v púšti stretli, oznámil mi, že nepredal ani kus. Že sa mu všetci od sprievodcov až po rušňovodiča vysmievali. Tak som predával ja priamo na mieste. Tiež sa mi všetci od soldáta až po komandíra vysmievali. Nepredal som ani kus. Na cestu domov kšeft prebral zasa kamarát, celý týždeň skúšal nový kolektív sprievodcov a rušňovodičov. Nepredal ani kus. Po troch týždňoch a 6 000 km sa prezervatívy v plnom počte dostavili na Slovensko.

V duchu som ustarostene preratúval, kedy asi miniem posledný z nich na osobné použitie. A či bude ešte v záruke. V strese som sa na ne díval a cítil sa ako majiteľ vagóna melónov, ktorý stojí kvôli štrajku na železničnej stanici a teplo robí svoje.

Ale stal sa zázrak. Zostávali asi dva týždne do civilu a pomaly ma začali navštevovať spolubojovníci, ktorí to mali už len zapár. V rámci scivilnievania im hlavu stále viac a viac zamestnávala predstava, čo urobia prvé, keď prídu domov. A prezervatív sa im zrazu začal javiť ako najužitočnejšia časť civilného oblečenia. Za týždeň som predal všetko, aj keď za nákupnú cenu. Keďže spoľahlivosť prezervatívov je štatisticky asi 96%, pravdepodobne sa z toho kontrabandu zopár detí narodilo. Sú to tak trochu aj moje deti. Nesú si so sebou dedičstvo armádnej odysei s nulovým ziskom. Určite sú povahou nádejní cestovatelia. A slabí kšeftári.

Subsite: 

Žánre: 

Komentáre

Podnikanie.

Vidím, že Tvoj podnikateľský duch sa nejak nevedel presadiť. Asi by si potreboval väčší kvetináč. U mňa to bolo skoro podobné. Zostalo mi to doteraz. Ak niečo splaším a náhodou sa to páči aj inému a opýta sa ma, čo to stálo, tak buď si ku cene nič nepridám, alebo pre dobrých priateľov a známych to číslo pošlem ešte niečo hlbšie pod cenu (tzv. mínusový rabat). Niekedy je to dobré už len pre ten pocit, že som niekomu pomohol. Ešteže peniaze nevedia rozprávať.
Inak obyčajný človek zarobil na tom, keď si u neho Forrest GUMP do jeho farebného trička, utrel svoju zablatenú tvár a nakoniec ten obrázok, ktorý z toho vznikol, sa predával skoro sám. Pritom príbeh Forresta GUMPA bol vymyslený, ale dotyčného tvorcu tričiek je pravdivý.
V tom čase, keď si bol v "sojuze" Ty sa dobre predávali rifle a botasky. Tiež som jedno také cvičenie zažil na vlastnej koži. Bohužiaľ sme s kamošmi skúsili výmenný obchod. Ich komodita bola bohužiaľ STOLĂŤČNAJA, takže svoje rifle a botasky som vlastne prepil.

otec porekadla

Vždy som si myslel, že porekadlo "prechlastá si aj gate" je len metafora. Aha ho, veď je to pravda.

Ale aspoň si získal tovar, ktorý sa nepokazil a mal si z neho úžitok. Ja som svoje rublové diéty chcel minúť v ich arme a z poloprázdnych regálov som si vybral elektronický budík. Prvý, čo mi predavačka dala, nešiel, druhý nezvonil, tretí zvonil stále, štvrtý mal zaseknuté vypínanie zvonenia, piaty zlomený kontakt na baterky, šiesty... nakoniec sme nenašli ani jeden, čo by nemal závadu. Vzdal som to. Predavačka bola pokojná mne to tak pripadalo, že ona ich bude teraz ponúkať dovtedy, kým každý z nich niekto nezoberie a sám si ho neopraví. Tak vznikajú šikovní ruskí ľudia, čo dokážu zo starej práčky urobiť malotraktor.

Budík.

Tak taký cestovný budík som si kúpil tiež. Bol červenej farby a so znakmi sovjetu - kosák a kladivo. Asi pred mesiacom, keď som si robil vo veciach poriadok som naň narazil. Netušil som ani prečo som ho založil do zabudnutia. Tak som doň vložil baterku a spustil som ho. Potom som si spomenul prečo bol odložený. Hodinu stihol spraviť za 40 minút. Nuž v niektorých veciach mali Rusi pred nami časový predstih.

sámoje krupnoje v míre

Rusi mali od strany príkaz vyrábať veci, ktoré budú vo svete naj. Tak vznikli najväčší trpaslíci aj najrýchlešie hodinky. Ty si si asi jedny kúpil.